Servírovanie vína /2. časť/

Všetci labužníci sa zhodnú na tom, že víno je najlepším doplnkom dobrého jedla. Servírovanie vína má svoje overené pravidlá, ktoré urobia z jeho konzumácie príjemný zážitok. Okrem kvality vína dôležitú úlohu zohráva aj krásny sklenený pohár vhodného tvaru, ktorý podčiarkne sviežu iskrivosť vína a umocní temnú zlatú hneď starého koňaku.

0
3694
víno, guest,gastro, printove media
víno, guest,gastro, printove media

1. Servírovanie vína

Labužníci pri podávaní dobrého vína dodržujú tradičný rituál: najprv zdvihnú pohár k oku a obdivujú jeho farbu, potom doprajú nosu, aby sa nadýchol jemných vôní. Malý hlt vína nechajú na jazyku zahriať teplom úst, aby sa rozvinula jeho chuť. Dúšok prevaľujú na jazyku a až potom mu dovolia skĺznuť do hrdla.

Silu tohto gastronomického zážitku umocní správne zvolený sklenený pohár, ktorý podčiarkne všetky charakteristiky nápoja. Jeho cesta na náš stôl však nebola vôbec jednoduchá.

2. História skla

Sklo je surovinou, ktorú nevytvorila príroda, ale človek. Je to materiál, ktorý sa objavil asi pred tridsiatimi storočiami pred n.l. v Egypte a pred dvadsiatimi storočiami pred n.l. v Mezopotámii. Dnes sa vyrába na celom svete a patrí medzi bežné predmety dennej spotreby. Ale nebolo to vždy tak.

Sklo bolo podľa Egypťanov a Asýrčanov materiálom, ktorý vyrábal skôr boh ako človek. Len ten, kto zasvätil svoj život službe bohom, mohol zostrojiť pec a zapáliť v nej oheň. Sklárske umenie si po celé stáročia vo svojich rozličných prejavoch zachovalo pôvodný tajuplný charakter, ktorý tých, čo sa ním zaoberali, staval na spoločensky vyššie miesto. Už sama skutočnosť, že na vytvorenie skleneného predmetu bolo treba vyrobiť sklo postupmi, ktoré si vyžadovali poznanie chemických javov, v staroveku dostupných len úzkemu okruhu osôb, významne obmedzovala jeho výrobu a robila sklo vzácnym a drahocenným. Sklo bolo určené výhradne na výrobu prepychových, nie úžitkových predmetov. Svedectvo o tom, že v Egypte mohli vyrábať sklo len kňazi, dokladajú aj písomné pramene. Len kňazi poznali spôsob vzniku a spracovania skla, iba málo dôležité manuálne práce prenechávali otrokom. Z roku 1700 pred n.l. sa zachovalo aj meno prvého historicky známeho sklára – kňaza Marduka. Je autorom spisu, v ktorom sa niekoľko predpisov na výrobu skla mieša s náboženskými formulami na uzmierenie bohov. Prvou podobou skla sú guľovité tvary perál a amuletov, vylisovaných v malých kamenných formách alebo vydlabaných z bloku. Neskôr sa objavujú niektoré duté predmety. K prvým výrobkom patria nádoby na masti a balzamy určené pre ženy kráľovského dvora – boli to krásne a prepychové predmety. Ideálna forma skla je pravdepodobne najbližšia tej, v ktorej je sklo vo chvíli, keď vyňaté z panvice odpadá od nástroja: kvapka podobná hruške.

3. Evolúcia v sklárstve z diela Sýrčanov

Vynález sklárskej píšťaly zo Sýrie asi 100 rokov pred n.l. spôsobil revolučný obrat v technike tvarovania skla a v celej sklárskej výrobe. Umožnil vytvorenie foriem blízkych kvapke alebo guli, čo dokazujú fľaše, banky a urny z čias rímskeho cisárstva. Remeselníci tohto obdobia vytvorili aj farebné sklo, a tiež sklo takmer úplne bezfarebné, priezračné. Tajomstvá zahaľujúce sklársku výrobu v staroveku pretrvávali po stáročia aj v strednej Európe. Dlhú tradíciu má výroba skla v českých krajinách, ktoré patrili k európskym centrám, kde sa – okrem Benátok a Anglicka – sklárskemu umeniu v čase renesancie aj po nej veľmi darilo.

4. Nápojové sklo

Vo všeobecnosti platí, že poháre na biele vína majú dlhšiu stopku, menší kalich a otvorené ústie. Červené víno sa spravidla pije z pohárov s uzatvorenejším ústím.

Na koňak a jemné destiláty sa požaduje uzavretý tvar, taký, aby sa tekutina na jeho dne mohla zahrievať teplom dlane, ktorou objímame spodok kalicha. Len tak sa dá zachytiť typická aróma nápoja.

Na pitie šampanského sa od začiatku 19. storočia vžil vysoký štíhly kalich. Jeho zúžené dno vhodne podporuje vznik bubliniek, ktoré vystupujú hore na hladinu nápoja. Miskovitý kalíštek s veľkým a širokým dnom, v ktorom sa šampanské niekedy podáva, nie je vhodný, pretože šumivé víno v ňom neperlí a navyše, ak má obsah misky zodpovedať obsahu vysokého kalicha, musí mať miska veľký priemer. Otvorený zvoncovitý pohár sa používa na podávanie ľahkých bielych vín. Na väčšinu červených vín, najmä na dezertné vína sú vhodné mierne uzavreté tulipánovité poháre.

Vyšší miskovitý kalich je vhodný na rýnske a moselské vína, súdkovitý pohár je určený na burgundské víno. Na korenené vína a sherry sa používa jednoduchý a rovný tvar kalicha. Vodka a pálenka sa pijú z malých odlievok.

5. Optimálna teplota vína

Správne servírovanie vína si okrem poznania vlastností jednotlivých druhov vína a vhodného typu pohára vyžaduje aj dodržanie optimálnej teploty podávaného nápoja.

Biele vína majú mať teplotu chladnej pivnice, teda asi 10-12°C. Trochu ich chladíme, nikdy však neprechladzujeme.

Červené vína majú mať teplotu mierne vykúrenej miestnosti, asi 16-19°C. Mali by byť skôr chladnejšie ako príliš teplé. Červené víno potrebuje dýchať, preto je vhodné otvoriť fľašu asi hodinu pred pitím.

Studené vína sa podávajú vždy pred temperovanými. Výnimkou je len šampanské, ktoré sa podáva spravidla na koniec slávnostnej hostiny schladené na teplotu 6-8°C.

6. Poháre na víno

Základné typy pohárov a pohárikov určených na stolovanie vychádzajú z dlhoročnej skúsenosti. Nie je preto prežitkom dbať, aby sa na stole brala táto skúsenosť do úvahy a aby sa správny pohár na podávaný nápoj vyberal s rozmyslom. V nápojových súpravách sú vyhradené tvary na likéry, destiláty, biele, červené víno a šampanské, prípadne na miešané nápoje – koktaily.

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here