Užite si Egypt

Vznik: 28. február 1922

Počet obyvateľov: 74 mil.

Rozloha: 1 001 449 km²

Úradný jazyk: arabčina

Etnické skupiny: Egypťania 99%

Núbijci 0,9%, Gréci 0,1%

Štátne zriadenie: republika

Hlavné mesto: Káhira, 17 mil.

Mena: egyptská libra (EGP)

História Egypta je neodmysliteľne spojená s Nílom. Níl ovládal nábožensky, hospodársky i spoločenský život starovekých Egypťanov. Spojením Horného a Dolného Egypta okolo roku 3000 p. n. l. začala éra civilizácie, ktorá očarila svet a dodnes je predmetom obrovského záujmu vedcov i laickej verejnosti. Od doby, kedy Narmer spojil obe egyptské časti do jednej ríše, možno egyptské dejiny rozdeliť na tieto obdobia:

3100-322 p. n. l.: faraónsky Egypt

332-30 p. n. l.: Alexander a Ptolemaiovska doba

30 p. n. l.-638: rímska nadvláda

640-1517: arabská nadvláda

1517-1882: osmanská nadvláda

1882-1952: britská okupácia

od roku 1952: nezávislý Egypt

Hurghada je najväčším turistickým centrom Egypta. Pôvodne to bola malá rybárska dedinka. Dnes sa počet obyvateľov pohybuje v rozmedzí medzi 40-50 tisíc a počet hotelov už prekročil stovku. Toto letovisko, ktoré leží na pobreží Červeného mora, láka turistov najmä krištáľovo čistou vodou a úchvatnými útesmi. Každoročne sem mieri mnoho potápačov. K popularite tohto miesta prispieva tiež to, že Luxor a Káhira sú relatívne blízko. V Hurghade prebieha neustála výstavba a väčšina miestnych obyvateľov sa živí cestovným ruchom. Okrem veľkého množstva ubytovacích kapacít je v Hurghade aj nespočetne množstvo obchodov, obchodíkov a reštaurácii. Mesto má dve hlavné centrá. Pôvodne staré centrum Hurghady leží na severe a nazýva sa El Dahar, druhé, viac turistické, ma názov Sakalla. Najrýchlejšie rastúcou časťou mesta je Sigala, ktorá je od Daharu oddelená piesčitým pohorím. Pobrežie Hurghady je dlhé asi 100 km. Pokiaľ sa vydáte na sever, natrafíte na veľmi obľúbené mestečko El Gouna, ktoré je vytvorené na umelých lagúnach. Asi 20 km na juh od Sakally sa nachádza Makadi Bay, ďalšie letovisko plné luxusných hotelových komplexov. Každý hotel má svoju hotelovú pláž, alebo pokiaľ neleží priamo pri mori, využíva pláž iného hotela. Tieto pláže sú dlhé, široké a piesčité.  Pokiaľ nie ste potápačmi a napriek tomu by ste radi videli, čo sa deje pod morskou hladinou, využite širokú ponuku lodných výletov – dostanete sa na otvorené more na lodi s preskleným dnom.

Egyptské pyramídy v Gize sú najstaršou turistickou atrakciou na svete.  V dobe narodenia Krista mali tieto pyramídy už 2,5 tisíc rokov. Pyramídy v Gize sú jediným stále existujúcim divom sveta. Tieto útvary sú už od dávnoveku zahalené tajomstvom. Predpokladá sa, že to boli stavby, ktoré nechávali vystavať faraóni a ktoré mali slúžiť ako obrovské hrobky.  V Cheopsovej pyramíde bola nájdená neporušená kamenná rakva, ktorá však bola prázdna.  Veľká Chuvevova pyramída, známa aj ako Cheopsova pyramída, je najväčšou pyramídou v Egypte. Bola postavená z 2,3 mil. vápencových kvádrov a merala 146 m. Jej stavba bola dokončená v roku 2570 p. n. l. a je najstaršou pyramídou v Gize.  Rachefova pyramída je takmer rovnako veľká, najmenšou pyramídou z gizskeho tria je Menkauerova pyramída, merajúca „iba“ 62 m. V Gize sa nachádza aj známa sfinga – socha, ktorá má telo okrídleného leva a hlavu ženy. Je opradená mnohými poverami a legendami. Sfinga je 21 m vysoká a 74 m dlhá a pravdepodobne bola strážcom mesta mŕtvych. Sfinga ma odbitý nos, k čomu došlo podľa odborníkov medzi 11. a 15. storočím. K pyramídam sa možno pohodlne dostať klimatizovanými autobusmi alebo minibusmi.

Toto druhé najnavštevovanejšie letovisko leží v južnej časti Sinajskeho polostrova. Rozvoj turistického ruchu tu začal omnoho neskôr než v Hurghade a preto tu možno nájsť dobre zachované koralové útesy i v blízkosti hotelových pláží.  Turisti do tohto luxusného centra chodia obdivovať drsnú krásu tunajšej prírody a objavovať neuveriteľné bohatstvo podmorského sveta. Sharm el Sheikh patrí medzi najvyhľadávanejšie potápačské lokality na svete. Obdivovať pestrofarebný svet pod hladinou môžete aj ako úplní začiatočníci. Miestne potápačské centrá vám umožnia získať licenciu. V prípade, že sa nechcete zúčastniť výcviku, môžete podmorskú krásu objavovať iba so šnorchlom.  Sharm el Sheikh je vhodným východiskovým bodom výletov. Nenechajte si ujsť nočný výstup na Mojžišovu horu, druhú najvyššiu horu Sinaj (2.285 m) a vychutnajte si tu úchvatný východ slnka. Medzi Mojžišovou horou a Horou sv. Kataríny sa nachádza starobylý kláštor sv. Kataríny, ktorý určite stojí za prehliadku. Kostol na tomto mieste nechala okolo roku 330 postaviť cisárovná Helena, nadšená propagátorka kresťanstva. V 6. storočí bol tento kostol začlenený do opevneného kláštora. Uprostred kláštora sa nachádza Justinianska bazilika, veľmi cenné sú byzantské mozaiky zo 6. storočia, a v arkádovej stavbe nájdete známu knižnicu a zbierku ikon.

Letovisko Marsa Alam leží na juhu pevninského pobrežia Červeného mora.  Marsa Alam je miestom, ktoré ponúka ubytovanie v luxusných hoteloch, je vhodné pre turistov, ktorí túžia po relaxe, i pre potápačov. Marsa Alam je najjužnejšie položeným strediskom v Egypte. Vďaka jeho polohe je tu teplo v neskorých jesenných i zimných mesiacoch. Charakterizuje ho priezračné more, palmové a mangovníkové háje a prekrásne pláže. Do Marsa Alam každoročne mieri aj mnoho nadšených obdivovateľov podmorského sveta. Nachádza sa tu tzv. Dom delfínov, ktorý je jedinečným miestom na potápanie.  Obľúbené je tiež miesto Fury Shoal, kde je koralový útes, okolo ktorého môžete vidieť i delfíny a žraloky. Marsa Alam leží na spojnici pobrežnej komunikácie a cesty do Edfu. Tu nechal postaviť Ptolemaios II a prechadza niekoľkymi historicky zaujímavými miestami. V skalách pozdĺž cesty sú vytesane nápisy i obrazy spodobňujúce zvieraťa či lov. Z oblasti, ktorou tato cesta prechádza, získavali Egypťania veľkú časť svojho zlata. Dnes sa v tejto oblasti dobývajú fosfáty.

Ain Soukhna, alebo tiež Ajn Suchna, je malé turistické letovisko pozdĺž Červeného mora v Suezskom zálive. Je tu rad malých i väčších pláži, hotelové komplexy a reštaurácie. Priezračná voda a pekne pláže urobili z Ain Soukhna jednu z najobľúbenejších prázdninových letovisk Káhirčanov. Zahraničných turistov sem okrem toho láka dobra dostupnosť najvýznamnejších pamiatok v okolí egyptskej metropoly. „Ain Soukhna“ znamená v preklade „horúce pramene“, ktoré majú až 35 stupňov a vyvierajú v najsevernejšom hrebeni Vychodnej puste. Ain Soukhna ma veľmi výhodnú polohu pre tých, ktorí chcú navštíviť známe pobrežne kláštory: kláštor sv. Antonína a kláštor sv. Pavla. Tieto dva koptske kresťanske kláštory sú nielen najstaršie v celej krajine, ale i najstaršie kresťanské kláštory vôbec. Zdanlivo sú kúsok od seba, ale pokiaľ by ste sa vydali od prveho k druhému, museli by ste prejsť vyše 80 km. Klaštor sv. Antonina sa skladá z niekoľkých budov, mlynov a kostolov. Navštíviť môžete tiež pekáreň a knižnicu. Kláštor je obklopený skalnými stenami a v kláštornej záhrade rastie vinná reva, olivovníky a palmy. V rozsiahlom komplexe je najstarší kostol zasvätený sv. Antonínovi, ktorý je pre mnohých veriacich otcom tzv. monasticizmu. Sv. Antonín žil v rokoch 251-356, ako mladik osirel a rozhodol sa pre asketicky život v jaskyni Východnej puste, kde sa usiloval o duchovne spasenie. Keď sa zvesti o pútnikovi rozšírili, mnoho ďalšich chcelo napodobiť jeho spôsob života. Sv. Antonín sa stal ich vodcom a po jeho smrti jeho nasledovníci založili prvý kresťansky kláštor. Onedlho bola cela Byzantska Riša posadnutá zakladaním ďalšich a ďalšich kláštorov. Asi o 100 rokov neskôr sa monasticizmus rozširil do Francúzska a Talianska. Vychodna púšť sa stala pre sv. Pavla utočiskom, keď unikal pred Rimanmi. V tomto veľkom komplexe vybudovanom v skalách nájdete krásny kostol sv. Pavla. Po kláštore vás ochotne prevedú miestni mnísi.

Dahab je veľmi obľúbeným letoviskom na Sinajskom polostrove. Oproti Sharm el Sheiku, od ktorého je vzdialený asi 80 km, je však atmosféra Dahabu omnoho pokojnejšia a komornejšia. Slovo „dahab“ sa z arabštiny prekladá ako „zlato“. Podľa niektorých prameňov označenie tohto miesta vychádza z toho, že sa tu zlato ťažilo. V iných prameňoch sa uvádza, že názov symbolizuje farbu nádherných miestnych pláži. Do Dahabu mieri mnoho mladých nezavislych turistov s batohmi, individuálnych turistov je tu omnoho viac než je obvykle v iných egyptských prázdninových lokalitach. Dahab sa delí na dve časti. V novej časti, ktorú miestni označujú ako Dahab City, sa nachádza niekoľko luxusnejších hotelov, ktoré splnia očakavania najnáročnejších turistov. Pozdĺž pobrežia k severu sa rozkladá Asala, povodne beduínska dedina. Asala sa delí na Masbat a Mašrabu. Masbat je severnejšou časťou a je tu mnoho kempov, hotelíkov a reštaurácii. Aj keď sa Asala neustále rozvíja, stále tu možno nájsť typické rysy beduínskeho života.

Alexandria je druhým najväčším mestom v Egypte a žije tu približne 3, 8 mil. obyvateľov. Rozkladá sa pozdĺž pobrežia v dĺžke asi 20 km. Alexandria, alebo Iskandarija, bola založená v roku 331 p. n. l. macedónskym kráľom Alexandrom Veľkým. Mesto, ktoré nesie jeho meno, považoval za kultúrne i politické centrum veľkej ríše, ktorej vládol. I po jeho smrti sa Alexandria postupne rozrastala a stala sa významným pristavom na obchodných trasách medzi Európou a Áziou. Čo sa architektúry týka, mohla sa Alexandria smelo merať s Rímom i Aténami. Najvýznamnejší bol však v Alexandrii rozkvet intelektuálny. Prave do tohto mesta sa schádzali najväčšie vedecké, literárne a filozofické mozgy vtedajšej doby. Slávna knižnica vlastnila obrovské množstvo zväzkov. Veľkosť a slávu mesta symbolizoval majak, ktorý starovekí vedci považovali za jeden zo siedmich divov sveta. Rímu sa Alexandria úplné vyrovnala za vlády Kleopatry. I potom, čo sa dostala pod rimsku nadvládu, bolo toto mesto považovane za najučenejšie mesto sveta. Od 4. storočia však slávne mesto začalo upadať nielen v dôsledku hladomoru, chorôb a vojen, ale tiež preto, že v dobe, keď sa kresťanstvo stalo v rímskej riši oficiálnym náboženstvom, boli všetky nekresťanské chrámy zrovnane so zemou. Z obrovského mesta, kde žilo takmer milión obyvateľov, sa stala rybarska dedinka. Väčšina významných pamiatok bola zničená silným zemetrasením. Až v 19. storočí mu paša Mohammad Ali vrátil prestíž významného prístavu tym, že ho prepojil s Nílom a na základoch stareho mesta vybudoval mesto nove. Až do doby Nasirovej revolúcie v roku 1952 sa Alexandria stala opäť mestom, kam sa schádzali intelektuáli z rôznych kútov sveta a Alexandria sa stala opäť kozmopolitnym mestom. V tejto dobe tu žilo takmer 40% cudzincov, ktori však v 50. rokoch krajinu nahle opustili. Z pôvodných skvostov slávneho mesta sa v modernej Alexandrii nachádza len poskromne. Napriek tomu však za navštevu určite stoji. Je tu niekoľko významných múzeí, ktorí zašlú slávu drahokamu helenistického sveta pripomínajú. Jednym z nich je Gréckorímske muzeum, ktoré sa nachádza priamo v srdci mesta. Nachádza sa tu vyše 40-tisic artefaktov 25 miestnostiach, ktore pochádzajú z obdobia od založenia mesta až do jeho dobytia Arabmi v roku 640. Obdobie od dávnoveku až po novovek mapuje Alexandrijské narodne múzeum. Múzeum kráľovských klenotov dokladá ľahkovažne správanie posledneho egyptského kráľa Faruqa, ktory si zakladal na extravagancii a na najroznejšich módnych i iných výstrelkoch. Naviazať na slávnu Veľkú knižnicu, ktorá bola symbolom mesta a v ktorej bolo viac než pol milióna zväzkov, sa pokúša nová Alexandrijská knižnica – obrovská stavba 21. storočia. Podľa plánu by v kruhovom priestore malo byť uložených až 8 mil. kníh. Okrem toho by tu malo byť planetárium, múzeum a ďalšie výstavné siene. Tato stavba je výnimočné pôsobivá, kruh akoby vrazený do zeme ma evokovať východ slnka.

Káhira je egyptským hlavným a zároveň najväčším mestom, s počtom 20 mil. obyvateľov sa radi k najväčším svetovým metropolam. Káhira bola založená fatimskou dynastiou okolo roku 960 p. n. l na mieste islamského mesta Fustat. Názov Kahira si Európania vyvodili z „al Qahir“ – arabského pomenovania planéty Mars, ktora bola vo chvíli začiatku výstavby v ascendentne. Veľkú časť toho, čo bolo v tomto období vystavane, mate možnosť v Káhire vidieť dodnes: univerzitu al Azhar, tri káhirské brány či veľkú fatimsku mešitu. Rozvoj mesta pokračoval i za vlády ďalšich dynastii, až sa Káhira stala bohatým kozmopolitnym mestom. Mesto sa ďalej rozširovalo do všetkých svetových strán. Ismail, vnuk Mohammada Aliho, ktorý vladol v rokoch 1863-1869, pozval do Kahiry architektov z Európy a vedľa islamského mesta nechal vystavať nove mesto v európskom štyle. Dodnes Káhira stale zväčšuje svoju rozlohu, aj na nedavno ešte vyprahnutej a pustej pušti vyrastajú ďalšie satelitne mesta. Kahiru možno rozdeliť na štyri hlavne časti: je to stará Káhira, centrálna Káhira, islamska Káhira a okolie. Hlavne turisticke atrakcie sú sústredené na vychodnom brehu Nílu. Srdcom moderného mesta je centrálna Káhira, ktorá sa pýši krásnou architektúrou 19. storočia. Centrum je rušne a žive, s mnohými obchodikmi so suvenírmi. V tejto časti sa nachádza unikátne Egyptské muzeum, ktoré pri návšteve Káhiry určite nevynechajte. Je v ňom uložených vyše 100 tisíc pamiatok a artefaktov z obdobia starovekého Egypta. Za pozornosť určite stoja Tutanchamonove galerie, šperky starovekého Egypta, expozicia zvieracích múmii, grécko-rímske mumie, sala kráľovských múmii atď. Stará Káhira vznikla ešte pred založením Káhiry samotnej a nachádzajú sa tu rímske a ranokresťanské pamiatky. V tejto časti je vhodne nosiť zahalene ramena a dlhé nohavice, bez toho sa totiž nedostanete takmer do žiadneho objektu. Štvrť koptska Káhira je srdcom egyptského kresťanstva. Nájdete tu niekoľko zaujímavých kostolov, synagógu i mešitu. Navštíviť môžete tiež koptske múzeum. Islamska časť Káhiry pripomína prostredie rozprávok Tisíc a jednej noci. Islamská Káhira pôsobí ako samostatne mesto v meste. Jej panoráme dominuju minarety. Budete sa preplietať úzkymi uličkami a plnými dúškami vdychovať vôňu korenia rinúcu sa z trhov. I tu je vhodne oblečenie nutnosťou. V islamskej Káhire sa nachádza niekoľko stoviek pamiatok, ako napr. mešita al Azhar, ktorá spolu s univerzitou funguje už tisíc rokov, mnoho ďalšich krásnych mešít, osmanské domy a Múzeum islamskeho umenia. Súčasťou Káhiry sú aj dva ostrovy na Níle. Ten južnejši z nich sa vola Rada a severnejší je známy ako Gezira. Na tomto ostrove stoji Káhirská veža a Káhirská opera. Spôsobov, ako cestovať po Káhire, je mnoho: autobusy, minibusy, riečne autobusy, električky, taxíky… Turisticky atraktívne je káhirské metro, pretože je to jedine metro na celom africkom kontinente.

Údolie kráľov je miestom odpočinku panovníkov Novej ríše. Tento kaňon, ktorému sa povodne hovorilo Miesto pravdy, sa nachádza uprostred nehostinných thebskych hor. Nad údolím čnie hora El Kurn, ktorá ma symbolicky tvar pyramidy. Údolie kráľov ma zapadne a východné rameno, pričom najviac hrobiek sa nachádza v jeho východnejšej časti. Celkovo tu bolo odkrytých 62 hrobov, verejnosti však nie sú zďaleka všetky prístupné a na niektorých z nich pracujú reštauratori. Prvým tu pochovaným panovníkom bol pravdepodobne Thutmos I. okolo roku 1512 p. n. l. Nie všetky hrobky v tomto údolí naležia faraónom. Existuje určitý základný plán, podľa ktorého boli hrobky vystavene. To, ako boli hrobky orientovane, aj ich dispozicie sa menili podľa toho, ktorá dynastia bola pri moci. Napr. v období 18. dynastie, ktorá vládla medzi rokmi 1550-1295 p. n. l., mala typická hrobka štyri pasáže, v ktorých sa schody striedali s naklonenými rampami. Pasáže viedli do „siene čakania“ a potom do „kočiarovej (stĺpovej) siene“. Ďalšia chodba viedla do oválnej pohrebnej komory, pričom vyzdobená bola iba tato miestnosť. Orientácia väčšiny hrobiek v tomto období bola severno-južna. V období 19. dynastie (1295-1186 p. n. l.) bola orientácia hrobiek vychodno-zapadna, klesanie chodieb bolo menej prikre a v hrobke pribudla tzv. Pred komora. V tomto období sa začínajú v hrobkách objavovať tiež drevene dvere. Na rozdiel od predchádzajúcej dynastie sa krásne vyzdobovala cela hrobka. Farebne maľby a texty z posvätnej knihy mali mŕtvemu uľahčiť cestu posmrtným životom. Za vlády 20. dynastie (1186-1069) orientácia hrobiek zostala rovnaká a tejto osi sa prisposobila i poloha sarkofágu. Aj keď hrobky z tohto obdobia zaberajú menej miesta, vnútorné priestory sú väčšie. Hrobky sú označene číslami podľa toho, v akom poradí boli objavene. Jednotku ma hrob Ramzesa VII, ktorý bol odkrytý už v období veľkého Grécka a Ríma. Tato nedokončená hrobka je dlhá iba 44 m a skladá sa z koridoru, pohrebnej komory a tretej komory. Určite najznámejšou hrobkou je hrobka č.62, ktorá patri panovnikovi Tutanchamonovi. Hrobku

objavil v roku 1922 Howard Carter. Jeho snu o hrobke s pokladom nikto neveril aj preto, že Tutanchamon, syn Achnatonov, žil iba krátku dobu (1336-1327 p. n. l.) a bol v podstate nevýrazným panovníkom. Keď ale Carter hrobku otvoril, našiel tu tri komory plne zbrani, sôch, nábytku, pokladníc atď. Takmer cely ojaveny poklad bol prevezený do múzea v Káhire. Hrobka je v porovnaní s ostatnými veľmi skromná čo do veľkosti i rozsahu nastennych malieb. Možno tu však vidieť múmiu mladučkého faraóna.

Vaset, Theby, Luxor – tri názvy toho isteho mesta, v ktorých sa zrkadli historia tohto slávneho miesta. Vaset bola povodne mala rybárska dedinka na Nile, neskôr sa stala významným útočiskom Egypťanov vo vojne proti Hyksosom (1550 p. n. l.). Postupne sa Vaset stal hlavným mestom novej zjednotenej ríše. Pravom dobyvateľov potom Gréci zmenili názov mesta na Theby. Rovnakým pravom mesto opäť premenovali Arabi. Z arabského „al Uqsur“, čo možno preložiť ako „palác“, pochádza anglicke označenie „Luxor“. Dnes sa menom Luxor spravidla označuje nove mesto a ako Theby sú označovane zrúcaniny bývalého hlavného mesta na zapadnom brehu. V Luxore žije asi 750-tis. obyvateľov a leží 700 km na juh od dnešného hlavného mesta Káhiry. Luxor je označovaný za najväčšie múzeum pod širym nebom na svete. Luxorsky chrám bol postaveny Amenhotepom III v rokoch 1390-1352 pred Kristom na mieste, kde povodne stala Hatšepsutina svätyňa. Tato veľkolepá stavba bola ďalej po storočia rozširovaná Tutanchamonom, Ramzesom II, Alexandrom Veľkým a ďalšimi panovníkmi.

V Karnaku sa nachádza najväčší sakrálny objekt na svete. Ruiny Amonovho chrámu dávajú iba tušiť, aké impozantne rozmery kedysi dosahoval. Areál zahrňuje i posvätné jazierko, ktoré Stráži obrovsky skarabeus a slávna stĺpová sieň, kde sú giganticke stĺpy v podobe papyrusov. Karnak – to však nie je iba jeden chram, ale neuveriteľná sústava svätýň, stĺpových sieni a obeliskov. Cely tento komplex pôsobí neuveriteľne mysticky. Na Veľkom nádvorí sa nachádza Sethiho chram, zasvätený egyptskej svätej trojici. Južnú stenu spoluvytvára chrám Ramzesa III. Okrem toho tu možno obdivovať stĺpovú sieň, tvorenú 134 stĺpmi s hlavicami v podobe papyrusov. Na východnom brehu sa nachádza Luxorske múzeum, ktoré leží medzi Luxorskym chramom a Karnakom. Sú tu vystavene exponáty dokonca i z obdobia Starej ríše. Na západnom brehu sa nachadzaju hrobky a chrámy thebskej nekropoly. Hrobky tu majú šľachtici, kňazi, faraónove manželky i deti.