Omietkový systém domu plní náročnú funkciu, akou je ochrana obalovej konštrukcie budovy. Dôležitý je aj z estetického hľadiska, nakoľko významne ovplyvňuje celkový charakter domu a jeho konečný vizuálny efekt. V súčasnosti nevídať často novostavby s dekoratívnymi prvkami na fasádach, skôr sa uprednostňujú plastické stvárnenia, dosahované ryhovaním alebo škrabaním. Na trhu sú k dispozícii výrobky stavebnej chémie s desiatkami farebných odtieňov omietkových systémov, vhodných na fasády domov. Trendovo sa kladie dôraz na farebný súlad omietok s ostatným okolím, aby nepôsobili rušivo. Ideálne je, ak aj nový dom harmonicky zapadne do jestvujúcej radovej zástavby domov, ako jeho prirodzená súčasť.
Zloženie omietok
Omietka pozostáva zo spojiva, plniva, prísad a vody. Spojivá môžu byť minerálne: vápno, sadra, cement, alebo organické: živice a disperzie na báze plastov. Plnivá sú materiály, ktoré spolu so spojivami a vodou vytvárajú malty a omietky. Sú to piesky, kamenné drviny a múčky, perlitové hmoty a iné. Podľa druhu použitého spojiva sa rozlišujú omietky na vápenné, vápenno-cementové, vápenno-sadrové, cementové a sadrové. Podľa druhu použitého plniva sa rozlišujú omietky z kamenných drvín, s ľahčeným plnivom a textilné omietky. Nanášajú sa na rôzne podklady. Od dreva, cez murivo, až po betón. Význam omietok je v skvalitnení povrchu konštrukčných prvkov a vytvorení vhodnej bázy na aplikáciu konečnej povrchovej úpravy domu. Kvalitnú omietku v praxi oceníte z viacerých dôvodov. Nielen z estetického hľadiska a tepelnej i zvukovej izolácie, ale aj z dôvodu jej difúznej schopnosti, vodoodpudivosti a dostatočnej pevnosti, ktoré zabezpečia najmä optimálnu životnosť obalovej konštrukcie domu.
Dôležitý podklad
Výber omietky musí byť prispôsobený podkladu. Bez dôkladnej znalosti všetkých okolností nemožno zaručiť jej optimálnu funkčnosť. Na úvod je potrebné zistiť materiálové zloženie a kvalitu podkladu, až do detailov. Jedná sa o stabilitu tvaru, rovinnosť, homogénnosť, ložné škáry a podobne. Dôležitou podmienkou pred zahájením prác na hrubej stavbe v exteriéri, je ukončenie všetkých mokrých procesov. Špeciálnu pozornosť venujte prípadnej vlhkosti. Na základe týchto poznatkov je možné zvoliť prísady, ktoré zlepšujú mnohé parametre omietky, ako sú: vodotesnosť, rezistencia voči soli, tuhnutie, mrazuvzdornosť, spracovateľnosť, priľnavosť k povrchu, disperzia, poréznosť a iné. Priaznivý výsledok môžete očakávať, ak zosúladíte vlastnosti podkladu a omietky. Pred samotným začiatkom nanášania vonkajšej omietky musia byť vopred osadené háky a zdere odpadových rúr, príchytky požiarnych rebríkov, ako aj ukončené všetky konštrukčné práce na priečelí, balkónoch či loggiách. Dodatočné zabezpečovanie takýchto úkonov by mohlo omietku poškodiť a znehodnotiť.
Vrstvy omietky
Omietku tvorí viac vrstiev maltoviny, ktorá sa nanáša na lícny povrch múrov a iných stavebných plôch. Skladá sa z postreku, jadra a štukovej vrstvy. Postrek je riedka malta, maximálne päť milimetrov hrubá, ktorá tvorí podklad pre jadro. Špecialisti upozorňujú na zvýšenú pozornosť pri jeho dozrievaní. Odporúča sa počítať na jeden milimeter hrúbky dozrievania cca dvadsaťštyri hodín. Ak by postrek nebol dostatočne vyschnutý, oddelí sa od podkladu, čo neskôr spôsobí vypadnutie menších častí, alebo veľkých kusov omietky. Samotné omietkové jadro sa skladá z jednej alebo viacerých vrstiev. Každá z nich môže byť maximálne dvadsať milimetrov hrubá. Pri každej ďalšej aplikácii, predchádzajúca vrstva musí byť dostatočne suchá a zdrsnená. Až posledná je rovná a hladká. Na záver sa na vrstvy jadra nanesie tri až štyri milimetrov hrubá ostatná vrstva omietky – štuková vrstva. Počas nanášania, tuhnutia a tvrdnutia jednotlivých vrstiev nesmie teplota vzduchu, podkladu a materiálu klesnúť pod + 5 °C.
Aplikácia
Nanášanie vonkajšej omietky môže byť buď ručné alebo strojové. Ručne sa omietka nahadzuje murárskou lyžicou a zahladzuje antikorovým hladidlom. Strojové spracovanie sa aplikuje omietacím strojom, materiál sa obvykle strieka v tvare húsenice. Pred samotnou realizáciou nasiakavé podklady vopred navlhčite, pretože príliš suchý podklad by mohol spôsobiť opadanie omietky. Príliš mokrý podklad zas môže spôsobiť stekanie hmoty. V prípade veľkých nerovností, ešte pred prvým postrekom, podklad vystužte pletivom alebo sieťkou. Odporúčaný presah výstuže je minimálne desať centimetrov. Tým dosiahnete efektné vniknutie postreku aj do rôznych škár. Na väčšie diery použite výplň z kúskov stavebného materiálu, nakoľko priveľké zoskupenie omietky by spôsobilo nerovnomerné vysychanie, ktoré následne zapríčiní trhliny a praskliny. Kvalita omietky priamo súvisí s kvalitou a vzhľadom konečnej povrchovej úpravy vonkajšieho muriva domu.