1. Adaptácia zvierat na vysoké teploty
Tak ako je príroda rôznorodá, tak sú rôznorodé aj druhy, ktoré ju tvoria. Každý z nich má určité potreby, vyhovujú mu iné podmienky než tomu ďalšiemu. Tak tomu je, aj keď hovoríme o ročných obdobiach.Niektoré živočíšne druhy obľubujú chlad, iné teplo, podľa toho, v akých zemepisných šírkach žijú.
Teplomilné zvieratá pochádzajú z Afriky, Ázie, Južnej Ameriky a Austrálie. Tam sa nestriedajú chladné a teplé ročné obdobia, ale obdobie sucha a dažďov. Druhy z týchto krajín znášajú naše letá veľmi dobre. Sú na to prispôsobené rôznymi spôsobmi.
2. 10 spôsobov ako sa zvieratá prispôsobili extrémnym teplotám
1# Zahrabanie sa pod zem
Tarbíkomyš zo Severnej Ameriky sa zahrabe, keď teploty vystúpia na hodnoty pre ňu neznesiteľné. Africká žaba hrabatka drsná prežije príliš teplé obdobia zahrabaná pod zemou v obale zo slizu, ktorý stvrdne. Takto môže prečkať až niekoľko rokov, kým nenaprší – dážď obal zmäkčí, čo je signál pre žabu, že môže vyliezť na povrch. Podobne sa chráni aj juhoafrická ryba podtriedy dvojdyšníkov.
2# Odvádzanie tepla z tela
Cicavce žijúce v teplých oblastiach majú väčšie uši než tie, ktoré žijú v chladných oblastiach. Uši totiž slúžia ako chladiaci systém. Je v nich veľa ciev, cez ktoré prúdi krv a keďže je tu koža veľmi tenká, krv sa rýchlo ochladí. Obrátene to platí pre zvieratá žijúce v chladných oblastiach – keby mali veľké uši, zbytočne by plytvali drahocenným telesným teplom. Napr. slona afrického a ázijského rozoznáme, okrem iného, aj podľa uší – uši slona afrického sú omnoho väčšie.
3# Perie
Izolácia: Perie vtákov izoluje telo a neprepúšťa teplo až na kožu. Špeciálne pierka má Stepiar (jarabicovitý vták z čeľade stepiarovité), žijúci v púštiach Ázie a severnej Afriky, má tú schopnosť, že pierka na bruchu dokážu nasať vodu, ktorú potom takto donesie do hniezda samici a mláďatám.
4# Znížená potreba na vodu
Ťavy majú tú schopnosť, že vydržia dlho bez vody. Keď sa dostanú k vode, vypijú niekoľko desiatok litrov naraz. Je to možné preto, lebo ich červené krvinky sú oválne, nie guľaté ako u človeka. Voda sa totiž ukladá práve do nich. Keby človek vypil niekoľko litrov vody naraz, krvinky by popraskali (a krv by zredla, čo môže mať za následok až smrť), pretože sa kvôli svojmu tvaru už nemajú kam rozpínať. U tiav sa však rozpínať môžu, takže slúžia ako obrovská zásobáreň vody. Okrem toho sú ťavy schopné využiť tuky v hrboch v tých metabolických procesoch, v ktorých by inak bola použitá voda.
5# Estivácia
Je to opačná forma hibernácie, teda nehybnosť počas horúčav. Živočíchy vtedy znížia metabolizmus a následne telesnú teplotu. Stanú sa nehybnými, čo napomáha zníženiu výdaja a straty vody cez potenie, vylučovanie a dýchanie.
6# Oblizovanie zápästí
Kengury nemajú potné žľazy a svoju telesnú teplotu si teda znižujú oblizovaním zápästí. Vedie tade totiž spleť ciev, cez ktoré sa vyparovaním slín rýchlo ochladzuje krv.
7# Ventilátor v mozgu
Antilopy adaxy majú v mozgu akýsi chladiaci systém, ktorý ochladzuje ich krv v cievach.
8# Získavanie vody z potravy
Gazela dorkas (severná Afrika) síce pije vodu, ak sa jej naskytne príležitosť, no ak nie, všetku vodu, ktorú potrebuje, získava z potravy. Ak vodu nemá k dispozícii, dokáže koncentrovať svoj moč na kyselinu močovú, ktorá je vylučovaná vo forme bielych bobkov. Diviak pekari z Južnej Ameriky má prispôsobený tráviaci trakt na spracovanie pichľavých kaktusov. Okrem toho, že ich využíva ako potravu, sú ich listy nasiaknuté vodou.
9# Pohyb
Niektoré hady, ktoré žijú v púštiach, teda na sypkom piesku, sa pohybujú tzv. bočným vlnením. Má to tú výhodu, že sa prehadzujú ponad povrch a hýbu sa diagonálne, pričom sa horúceho piesku dotýkajú vždy len na dvoch miestach tela a ostatné časti sú zdvihnuté nad horúcim podkladom. Nečinnosť: Mačkovité šelmy počas najteplejších častí dňa ležia v tieni, pričom aktívne sú za súmraku a v noci.
Otvorená papuľa: Plazy sa nepotia, no napr. krokodíly sa chladia tak, že buď idú do vody, alebo ležia aj niekoľko hodín s otvorenou papuľou. Ako dýchajú, teplý vzduch vychádza von.
Ponorenie sa do vody: Hrochy trávia celé dni ponorené vo vode, pretože ich bezsrstú kožu by spálilo slnko.
10# Vylučovanie solí a zmeny srsti
Vták kukuľa z radu kukučiek (Severná Amerika a Mexiko) prežije celý život bez pitia vody. Avšak musí vylučovať soli z tela, ktoré sa za normálnych okolností vylučujú v moči. Aby neplytval tekutinami, soli vylučuje cez slzné kanáliky v očiach. Mnohé zvieratá sa adaptujú na podnebie stratou srsti. Adaxy žijú na Sahare. V lete ich srsť mení farbu na bielu, odráža slnečné žiarenie, no v zime sa farba srsti mení na šedo hnedú, ktorá teplo udržiava.
3. Zvieratá v žijúce Bratislavskej ZOO
Teplomilné druhy u nás v lete netrpia, no napriek tomu si vychutnajú chládok pod prístreškom či možnosť skrytia sa vo vnútorných priestoroch. Niektoré druhy, ako nosorožce či hrošíky, v lete sprchujeme, iným poskytujeme možnosť kúpania sa v bazéne či jazierku (napr. papagáje, jaguár, tiger). Antilopám navážame do výbehu piesok, v ktorom si môžu vyhrabať jamy s chladným pieskom, na ktorý si ľahnú.
1 Druhy zvierat pochádzajúce z chladných oblastí
Zložitejšie je to s druhmi, ktoré pochádzajú z chladných oblastí. Tie môžu v horúcom lete naozaj trpieť. Tu je niekoľko príkladov, ako sa im v Zoo snažia ulahodiť.
Niektorým druhom, ako napr. šelmy, dávajú v Zoo potravu zamrznutú v ľade.
Nášho medveďa hnedého v lete veľmi často vonku neuvidíte, hlavne keď mu do výbehu svieti slnko. Stiahne sa vtedy do vnútorných ubikácií, kde je príjemný chládok.
Sova belaňa tundrová sa zasa schováva pod kríkmi a do výbehu jej dali bazénik, v ktorom sa môže schladiť.
Pandy červené trávia drvivú časť dňa spiace na husto porastených konároch. Ich labky sú pri tom zvesené dole, čo je známka, že im je teplo (v zime sú schúlené do klbka, prikryté chvostom).
Rys kanadský žije v oblastiach, kde je po väčšine roka sneh. Preto ho v Zoo umiestnili do takého výbehu, kde je hustá vegetácia a veľa tieňa.
Našim novým druhom je sob arktický. Ako už jeho meno napovedá, žije naozaj v chladných oblastiach. Taktiež bol tento druh preto umiestnený do výbehu so stromami, ktoré mu poskytujú úľavu od páliaceho slnka.
Kde nepomôže príroda, musia pomôcť pracovníci Zoo. Zvieratá sa totiž pobytom v zajatí neprispôsobia novým podmienkam. O adaptáciách hovoríme, len keď sa dejú na genetickom základe. Preto je povinnosť potreby zverencov uspokojiť, neustále získavať nové poznatky a informácie o chovaných druhoch a tiež v neposlednom rade vymieňať si skúsenosti s kolegami z iných zoologických záhrad, aby tak ošetrovatelia mohli chovaným zvieratám čo najviac ulahodiť, ak podmienky nezodpovedajú tým, z ktorých pochádzajú.
