Evolúcia bývania

Keď prechádzame okolo moderných, do detailov prepracovaných a architektonicky príťažlivo zvládnutých stavieb, málokedy nás napadne uvažovať o stavebných materiáloch, ktoré výstavbu týchto atraktívnych objektov umožňujú.

0
416
GUEST kamenny dom

Sledovať vývoj stavebných materiálov, od prvopočiatkov až po dnešok, je možno zaujímavejšie, ako by sme sa nazdali. Nie je to len o materiáli ako takom – jeho objavoch a premenách, ale aj o človeku – jeho zručnosti, húževnatosti a vynaliezavosti. Vývoj stavebných materiálov zároveň dokumentuje aj vývoj civilizácie a jej kultúry.

Prvé skrýše

Na úsvite dejín, v praveku, naši predkovia spočiatku obývali skrýše, ktoré im pripravila sama príroda. Išlo o jaskyne alebo skalné previsy. Neskôr však priložili ruku k dielu a postavili prvé primitívne obydlia. Ako „stavebný materiál“ im pritom slúžilo všetko, čo okolitá príroda poskytovala a čo dokázali jednoduchými nástrojmi opracovať. Používali suchú trávu, lístie, konáre, hlinu, kožu, pne stromov a kamene. Ako sa míňali veky, jednoduché príbytky sa stávali čoraz pevnejšími, účelnejšími a kvalitnejšími. S nástupom staroveku sa zdokonalili aj stavebné materiály a stavebné technológie. V starovekom Egypte sa používal najmä kameň, ktorý sa na tomto území hojne vyskytoval. Z kameňa sa tvarovali kvádre – v murive sa spájali bez malty, vlastnou tiažou na tesársky spoj. Drevo bolo v týchto končinách vzácne, dovážalo sa obvykle z Ázie. V antickom Ríme mali stavitelia k dispozícii dostatok prírodných materiálov. Obľúbeným stavebným materiálom bol travertín, tuf, vápenec, pieskovec a mramor. Okrem toho Rimania dokázali vyrábať tehly. Ako spojovací materiál používali už vápno, sadru a zmes z hliny, podobnú betónu.

Stavebné materiály

Koncom osemnásteho a v priebehu devätnásteho storočia sa na scénu dostali kovové materiály, ktoré vďaka svojim špecifickým vlastnostiam umožňovali realizáciu dovtedy nevídaných stavieb. V roku 1784 bol v Anglicku vyvinutý technologický postup na výrobu kujného železa. V roku 1856 zavádza Angličan Harry Bessemer veľkovýrobu pevnej a pružnej ocele, otvárajúcej cestu všestrannému rozvoju kovových konštrukcií. V tomto období bolo železo drahým materiálom, avšak vysokú cenu vyvážil celý rad jeho vlastností. Železné konštrukcie sú subtílne a uspokoja sa aj s menšou pôdorysnou plochou, umožňujú zasklenie rozmerných plôch a tým aj presvetlenie vnútorných priestorov. Ich montáž je pomerne rýchla, vďaka čomu sa skracuje doba výstavby. Betón je zmes kameniva – štrku, piesku a spojiva – vody a cementu, ktorá sa v stavebníctve začala uplatňovať oveľa neskôr ako železo. Betón sám o sebe je mimoriadne odolný na tlak, avšak nie na ťah. Z tohto dôvodu sa takmer celé devätnáste storočie používal iba na konštrukciu základov stavieb. Časom sa ukázalo, že stavebným materiálom, vhodným na široké použitie, je železobetón – betón, vo vnútri vystužený oceľovými prútmi, oceľovou sieťou alebo inou podobnou výstužou. Výstuž betón spevní najmä tam, kde je konštrukcia namáhaná na ťah. Betónová zmes dokonale priľne k výstuži, vďaka čomu železobetón pôsobí ako jednoliaty celok.

GUEST beton

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here