1. Objavenie účinkov kávy
Podľa jednej legendy je za objavenie účinkov kávy zodpovedný etiópsky pastier kôz Kaldi. Ten si všimol, že vždy keď sa jeho kozy kŕmili jasnými červenými bobulami nezvyčajného stromu, stali sa euforickými a energizujúcimi. Kaldi svoj objav ohlásil opátovi miestneho kláštora, ktorý z bobúľ urobil nápoj. Požitím zistil, že ho udržiava čulého počas dlhých hodín večernej modlitby. Opát zdieľaľ tento objav s ostatnými mníchmi v kláštore a znalosť energizujúcich bobúľ sa začala šíriť.
Keď sa slovo presunulo na východ a káva dosiahla Arabský polostrov, začala cesta, ktorá priniesla kávu do celého sveta.
2. Popularizácia kávy
Pestovanie a obchodovanie s kávou sa začalo na Arabskom polostrove. Do 15. storočia sa káva pestovala v Yemene, o 100 rokov neskôr sa jej pestovanie rozšírilo aj v Perzii, Egypte, Sýrii a Turecku. Káva si svoje miesto získala nielen v domácnostiach, ale aj v mnohých verejných kaviarňach – tzv. Qahveh khaneh. Tieto sa začali objavovať v mestách na Blízkom východe. Obľúbenosť „Qahveh khaneh“ rástla a s ňou aj ich návštevnosť. Stali sa centrami spoločnenského života, strediskom pre výmenu informácií, až na toľko, že boli často označované ako „školy múdrych“. Prostredníctvom tisícok pútnikov, ktorí každý rok navštevujú sväté mesto Mecca, sa chýry o káve postupne šírili do celého sveta.
3. Príchod kávy do Európy
Európski cestovatelia priniesli z Blízskeho Východu zvesti o nezvyčajnom tmavom čiernom nápoji. Do 17. storočia sa káva stala populárnou na celom Európskom kontinente. Samozrejme jej cesta nebola až taká jednoduchá a stretla sa s predsudkami a označovaním za „horký vynález Satana“. Keď sa káva rozšírila v roku 1615 v Benátkach, miestne duchovenstvo ju tvrdo odsúdilo. Konflikt okolo kávy bol až taký veľký, že pápež Klementa VIII bol požiadaný aby zasiahol. Rozhodol sa sám ochutnať nápoj, predtým než vyriekne stanovisko. Na počudovanie, však v káve našiel nápoj, ktorý mu vyhovoval až tak, že mu dal papežský súhlas.
4. Káva – obľúbený nápoj civilizovaného sveta
Napriek prvotnej kontroverznosti kávy sa kaviarne veľmi rýchlo stali centrom spoločenských aktivít vo veľkých mestách Anglicka, Rakúska, Francúzska, Nemecka a Holandska. V Anglicku sa rozšírili tzv. „penny univerzity“. Za cenu penny si totiž mohol každý kúpiť šálku kávy a zapojiť sa do rozhovoru na úrovni. Káva postupne začala nahrádzať bežné nápoje podávané k raňajkám, ktorými bolo v tom čase pivo alebo víno. Kvalita práce ľudí, ktorí pili rannú kávu namiesto alkoholu, sa výrazne zlepšila. V polovici 17. storočia bolo v Londýne viac ako 300 kaviarní, z ktorých mnohé priťahovali podobne zmýšľajúcich ľudí, vrátane obchodníkov, prepravcov, maklérov či umelcov. Z týchto neplánovane „špecializovaných“ kaviarní vyrástlo veľa firiem. Napríklad spoločnosť Lloyd’s v Londýne vznikla v kaviarni Edwarda Lloyda.
5. Plantáže po celom svete
So zvyšujúcim sa dopytom po nápoji, sa začal sa konkurenčný boj o pestovanie kávy mimo Arabského polostrova. V druhej polovici 17. storočia nakoniec získali sadenice Holanďania. Ich prvé pokusy o ich plantáže v Indii zlyhali, ale úspech dosiahli v Batavii, na ostrove Jáva v dnešnej Indonézii. Ako rastliny rástli, rástol aj produktívny a vzmáhajúci sa holandský obchod s kávou. Neskôr rozšírili pestovanie kávových stromov na ostrovy Sumatra a Celebes.